Musím sa priznať, že napriek 23 ročnej praxi v práci s deťmi, som si nezvykol, že po „novom“, keď chcete deťom sprístupniť kvalitné služby a tovar, musia ich rodičia na to mať dostatok finančných prostriedkov. Keď dospelému predáte nekvalitný tovar, alebo službu, môže okamžite reagovať. V prípade, že mu službu alebo tovar predáte za cenu neadekvátnu skutočnej hodnote, okamžite sa bráni a na obhájenie svojich oprávnených potrieb môže použiť aj zákonné prostriedky. Ako je to v prípade dieťaťa? Čo ak je dieťa, aj veľmi malinké, so službou alebo tovarom nespokojné?

Každý sa rád pochváli, že pre deti a rodinu niečo dobré robí. Ale kto hodnotí, či to čo sa dieťaťu ponúka, je pre dieťa naozaj dobré? Psychológovia? Pedagógovia? Lekári? Rodičia? Diskutuje sa vždy len v kruhu dospelých. Dospelí zarábajú, preto majú právo platiť. To je asi jedna z prvých nespravodlivostí voči deťom.

Ponúknutá služba či tovar vyvoláva u každého určitú reakciu – emóciu, ktorá hovorí napríklad o tom, či sme šťastní, alebo smutní. Mamička si kúpi krásne lodičky a je šťastná. Po prvom použití zistí, že ju tlačia a je po radosti. Má dve možnosti. Nechá to tak, alebo si uplatní zákonný nárok na výmenu tovaru. Má možnosť vec riešiť.

Aká je analógia u dieťaťa? Desať mesačnému dieťaťu kúpime v dobrej viere a na odporúčanie obchodníka nádherné detské topánočky s certifikátmi najvyššej kvality. Rodičia majú veľkú radosť! Starí rodičia majú veľkú radosť a nadšení sú aj všetci známi. Dieťa však žiadnu obdobnú radosť nezdieľa. Keby bol poruke detský ortopéd, asi by rodičov nepochválil. V tomto veku je akákoľvek topánočka pre dieťa nevhodná, dokonca môže spôsobiť nemalé problémy s prípadnými trvalými následkami.

Ako je toto vlastne možné? Kto dovolil, aby sa predávalo niečo pre dieťa nevhodné? Odpoveď je jediná. Na súde neznalosť zákona neospravedlňuje. Ani rodičov neospravedlňuje pred ich vlastnými deťmi neznalosť týkajúca sa vývoja, práce s deťmi a ich výchovy.

A to sme nehovorili o cene. Výrobné náklady a úžitkovosť rôznych detských pomôcok a hračiek sú neadekvátne ich cene. Pritom ich prínos je častokrát diskutabilný. Napríklad starý ručný šľahač je lacnejší, než akákoľvek mechanická hračka. Ale radosť, fascinujúca zvedavosť a nadšenie, s akou sa dieťa vrhá do kuchynskej skrinky, aby si ho v nestráženej chvíľke ukoristilo, je úžasná.

Musím dodať, že do ceny každého tovaru či služby sa premieta celková náročnosť všetkých vstupov a nielen jeho konečná podoba. Pre detský tovar platia prísnejšie predpisy, materiálové zloženie podlieha prísnejším hygienickým požiadavkám, v oblasti služieb je nevyhnutný vysoko kvalitný personál, ale aj hygiena prostredia a celkového prevádzkového režimu, hlavne z dôvodu bezpečnosti. Kvalitná služba sa z tohto pohľadu stáva naozaj finančne náročnou.

Rozdielna situácia nastáva vo sfére komerčných služieb. Rodič, ktorý má finančné prostriedky a ochotne zaplatí pre svoje dieťa akúkoľvek sumu, je pre trh zaujímavým marketingovým nástrojom. Hoci objektom záujmu je jednoznačne dieťa. Obchodné stratégie v tejto oblasti nemajú hraníc. Väčšina rodičov by určite rada privítala, keby mali prístup k fundovaným odborným informáciám, aby nemali obavu, že prostredie a kvalita služby, za ktorú platia, je to, čo ich dieťa skutočne potrebuje. To že má niekto peniaze a otvorí detské jasličky (pretože vie, že ich je nedostatok a rodičia za ne ochotne zaplatia), ešte neznamená, že rodičia za svoje peniaze dostanú to, čo si ich deti skutočne zaslúžia.

Dieťa potrebuje našu ochranu, pretože inak je neustále v ohrození. A to nielen fyzickú ochranu. Pocit istoty a bezpečia je pre vývoj dieťaťa najdôležitejším fenoménom, ktorý zodpovedá aj za jeho fyzické prospievanie.

Každá rodina by mala mať prístup k fundovaným informáciám, ktoré by jej umožnili vytvoriť pre svoje dieťa čo najideálnejšie prostredie pre jeho zdravý rast. Dôležité je si uvedomiť, že potreba ideálneho prostredia je u dieťaťa najvyššia v jeho najnižšom veku. Teda jednoznačne v prenatálnom období a v prvom roku života. Tu by mali rodičia skutočne zabojovať a snažiť sa získať dostatok informácií, aby takéto prostredie dokázali zabezpečiť. S pribúdajúcim vekom sa absolútna závislosť dieťaťa od rodičov výrazne znižuje a tým aj riziko nesprávnych prístupov. Rodičia nesú najväčšiu zodpovednosť za výchovu a zdravý rast svojich detí. Rodičia zodpovedajú za to, čo, ako a kto ich deťom ponúka, aká je kvalita podnetov, ktoré dostávajú. Je potrebné si uvedomiť, že nie všetko je zlato, čo sa leskne.

Článok uverejňujeme v pôvodnom znení, opravené sú len drobné preklepy. Pôvodná verzia je uložená v Internet Archive.