Športovanie detí – Dieťa a jeho tri svety

Športovanie detí – Dieťa a jeho tri svety

Športovanie detí

Ďieťa a jeho tri svety.

Tri svety Vášho dieťaťa. Nezávislé, kľúčové, nefungujúce jeden bez druhého. Dávajúce vysokú šancu odokryť maximálny potenciál Vášho dieťaťa.

  • rodič
  • tréner
  • prostredie

Formujú vzťah Vášho dieťaťa k športu spôsobom, ktorý funguje ako pravidelný trojuholník. Priestor vo vnútri trojuholníka je priestor Vášho dieťaťa.

Keď vrcholy trouholníka potiahnete, šance dieťaťa byť úspešným sa zväčšujú. A samozrejme naopak.

Karéra Vášho dieťaťa sa formuje od jeho narodenia. V rannom období sa trénerom pre dieťa stáva každý, kto sa Vášmu dieťaťu venuje a nie ste to Vy rodičia. Každý kto sa s ním hrá, kto s ním trávi akýkoľvek čas.

Venujte pozornosť tomu s kým a hlavne ako, Vaše dieťa trávi čas, keď ste to nie práve Vy. Čím je dieťa menšie, tým je vnímavejšie na postoje a správanie sa druhých.

Možno ste postrehli jedno zvýraznené slovo. Napíšem ho znova. Pravidelný. Keď ten trojuholník nie je pravidelný, šance Vášho dieťaťa sa majú tendenciu rôzne deformovať.

Pravidelnosť trouholníka dokáže zabezpečiť KOMUNIKÁCIA. Čas, kedy niečo niekto dokázal aj sám, dnes už moc neplatia. Zmena je tak veľká, že keď nedosiahnete dokonalú súhru všetkých troch vrcholov trojuholníka okolo Vášho dieťaťa, jeho šance budú v dnešnej dobe veľmi mizerné.

Na druhej strane sa dnes o tom, ako na to, vie skutočne veľmi veľa. To zase šance zväčšuje. Naozaj to nie je zložité. Len si treba vedieť vybrať tie správne informácie a nebáť sa sa podľa nich zariadiť. Aj proti zaužívaným (zastaralým) spoločenským mravom. Je to vaše dieťa.

Nie je možné, aby všetci mali zlato na olympiáde. Píšem o tom, že Vaše dieťa dostane svoju šancu. A dnes je možné, aby ju malo veľmi veľkú. Nesmiete si to však zameniť.  Je to šanca pre vaše dieťa. Nie pre Vás.

Deti nepotrebujú, aby sme ich niečo učili. Deti potrebujú pre svoje učenie podmienky a priestor.

Prajem Vám a Vašim deťom, len to najlepšie.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujpci článok

alva

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Alexander Vajda

Alexander Vajda

O mne

Ahojte.

Hovorí sa, že písať o sebe je asi to najťažšie. Vec názoru. Určite však platí, že to nikto iný spraviť nemôže…

Tak tu je skôr možno spoveď športovca, rodiča, niekedy možno viac rebela, ale často aj bojovníka, avšak vždy človeka s láskou k vode, plávaniu a práci s deťmi.

To že na tomto mieste spomínam aj svoje deti je preto, že ich kariéru považujem za svoj najväčší životný úspech a je veľmi úzko spojená zo športom. Hovorí,sa, že „šustrove deti chodia bosé“ alebo „pod lampou je najväčšia tma“, tak v prípade mojich detí to určite neplatí. Snažil som sa lásku k pohybu a športu s nimi zdieľať čo najviac a vždy, keď som mal šancu.

Na svoj prvý tréning si pamätám ako dnes. Otec ma naložil do detskej sedačky na závodnom bicykli ESKA červenorúžovej farby a vyrazili sme. Na moje otázky, kam ideme stále odpovedal, „uvidíš“. Pri učilišti v Gumárňach v Púchove (dnešný Continental) stála partia chalanov. Bol som medzi nimi najmenší štupeľ. Okrem rozcvičky a nejakých behov, sme celý čas hrali futbal. Takto vyzeral prvý tréning novo založeného plaveckého oddielu v Púchove a písal sa rok 1969. Mal som 4.

Keď som mal 14 rokov, akosi vo mne dozrela túžba nebyť už len členom perfektnej partie, ale aj vyhrávať. Zlomovým počinom v tomto mojom rozhodnutí sa stala disciplína 100m motýlik. Môj osobák bol v tom čase 1:21. Otec rád organizoval tréningy, ktorými simuloval plaveckú súťaž. A na jednom takomto tréningu som si povedal, že o nič nejde, sú to len oddielové preteky a keby som aj nedoplával, bude to len nový zážitok. A nie hanba na pretekoch. Rozhodol som sa.

100m delfín som plával od začiatku úplne naplno. Konečný čas bol 1:14 a tento čas ma okamžite v mojich 14-tich rokoch katapultoval medzi špičku v plaveckom oddiely a výrazne posunul aj moje nové pôsobenie v Slovenskom plávaní. Samozrejme na najbližších pretekoch výrazne skočili úplne všetky časy. V tej dobe to bol tak silný zážitok, že si ho dokonca pamätajú aj moji kamaráti z oddielu.

Aktívnu kariéru som zakončil v stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica. Hovorí sa, čo si želáte sa Vám splní. Túžil som vyhrávať a aby vyhrával náš oddiel na ligových súťažiach. To sa mi splnilo od 14-tich rokov nadmieru. Odvtedy som vyhrával veľmi často a takmer všade, kde sme v tých rokoch chodili súťažiť. Užíval som si to skutočne naplno.

Púchovský oddiel v tých časoch patril medzi najlepšie v Slovenskom plávaní. Napĺňalo ma to veľkou hrdosťou, aj keď som zatiaľ stál na konci radu :).

Druhú svoju športovú túžbu som mal, dostať sa na vojnu do Dukly, pretože mi prišlo nefér, venovať toľko rokov závodnému plávaniu a zrazu kvôli povinnej základnej vojne to všetko zahodiť.

Dnes ma mrzí, že iné, vyššie športové ciele som nemal. Prečo len tieto, neviem. Ale tie dva, ktoré som si dal, sa splnili do bodky a nad očakávania.

Družsto DUKLA Banská Bystrica, kde som trávil svoju vojnu.

Možno je vhodné ešte spomenúť, jeden veľmi dôležitý moment a rozhodnutie v mojej skôr už životnej kariére.

V roku 1990 som prišiel o prácu v stredisku plaveckého výcviku a aj vedúceho trénera tréningového strediska mládeže. Mal som už rodinu, malú dcérku, manželku na materskej a aj určité fixné finančné záväzky. Napriek tomu som sa rozhodol neopustiť to, čo ma najviac baví a láka a to bola práca s deťmi a vodou a pustil sa do absolútneho dobrodružstva. V roku 1990 som otvoril prvú prevádzku s „plávaním“ malých detí v SR, tzv. Baby plávanie. Plagát z roku 1990, na ktorých je moja dcéra Saška. Mal som krásnych 25.

Ďalšie rozhodnutia súviseli už skôr z rozhodnutiami mojich detí. Snažil som sa, aby som aj u svojich detí uplatnil poznatky a skúsenosti, ktoré som mal a chránil ich pred tým, čo som za správne nepovažoval.

Dcérka Saška sa v 15-tich rokoch rozhodla, že chce, aby som jej pomohol s prípravou na jej posledné žiacke majstrovstvá v plávaní. Pretože príprava trénerov v oddiely v roku 2005 už vôbec nezodpovedala mojim predstavám, požiadal som, či by som ju mohol pripravovať sám a individuálne.

Po úvodnom odmietnutí a takmer ročnom naťahovaní sa s vedením oddielu mi nakoniec vedenie vtedajšieho PO dalo súhlas s podmienkou, že musím prebrať celú tréningovú skupinu dievčat. Nemal som rúžové okuliare. Vedel som, že za krátku dobu sa dá viac pokaziť, ako opraviť. Saška však získala dva tituly majsterky SR, porazila vtedy reprezentantky SR a celkovo si odniesla 4 medaile z piatich disciplín, ktoré plávala. Napríklad na 100m znak to bol ten nádherný zážitok, keď na krajnej dráhe vyhrá pretekár, ktorý vôbec nie je favorizovaný. Išlo o výrazný výkonnostný progres.

Naviac, všetky dievčatá v skupine si z preteku odniesli výrazné osobné rekordy, niektoré staré už viac ako dva roky. Táto skúsenosť ma veľmi posunula v poznaní, že hlavou sa dá dokázať oveľa viac, než sa v tej dobe pripúšťalo.

Saška je dnes úspešná profesionálna volejbalová hráčka. Po neutíchajúcich nezhodách s trénerom  zavesila plávanie na klinec. Vo veku 28 rokov hrá už svoju tretiu profesionálnu  sezónu. Okrem toho vlastní titul v anglickej pohárovej súťaže, a druhé miesto v národnej Anglickej lige a šport si užíva naplno.

Popri tom vyštudovala univerzitu v Londýne.

Jej letným hobby je beach vokebal. Dokáže ním vyplniť takmer vsetok voľný čas a cestuje po turnajoch po celom svete.

Ako asi pozorný čitateľ tuší, moje skúsenosti a poznatky v športovej príprave sa výrazne rozchádzali a stále aj rozchádzajú s prácou väčšiny trénerov, ktorí sa trénerskej práci s deťmi venovali a venujú. A to neobišlo ani môjho syna Filipa.

Bol veľmi hravý a mal okolo seba výborný kolektív. Paradoxne sa mu to stalo osudným. Tréner ho s odôvodnením, že sa stále hrá, vyradil z jeho tréningovej skupiny. Tento moment je veľmi dôležitý v živote každého športovca a určite nájdete v niektorých z mojich článkov podrobný rozbor prípravy športovca so sklonmi sa hrať aj v neskoršom veku.

Mal vtedy 14. Presne toľko, kedy som sa ja len učil súťažiť. Aj tú situáciu som sa snažil riešiť podľa toho, ako som považoval za najlepšie. Po vzore Sašky, som aj Filipa dal na volejbal. Tam sa stal opak. Prílišné očakávania trénera. Pre veľkú Filipovu šikovnosť ho tréner preradil medzi starších hráčov a to bol u Filipa koniec s jeho športovou kariérou na dlhých 10 rokov.

Akosi sme však stále so synom cítili, že to nie je uzavreté a v poriadku. Nikdy som si však nedovolil ho nútiť, aby sa športu venoval bez svojho vlastného rozhodnutia. Tak sme trávili asi najviac spoločného voľného času na horských bicykloch, kde sme našli perfektnú partiu a hlavne to neriadil žiadny „kvalifikovaný“ tréner.

Neprepadol som pokušeniu ani vtedy, keď Filip bez trénovania vyhral vysokoškolskú súťaž v plávaní. Až v roku 2015, som si dovolil Filipovi položiť otázku, či by nemal chuť sa do toho ešte poriadne oprieť a odsťahoval sa z Púchova do Banskej Bystrice. Keď súhlasil, oslovil som kamaráta, Ľuboša Križku, pretože som toto stredisko vnímal ako jediné v tom čase, ktoré by dokázalo vrcholovému plavcovi vytvoriť potrebné podmienky. Nebolo až také jednoduché Ľuboša presvedčiť, aby Filipa zobral. Predsa len, 24 ročný človek bez tréningu a nastúpiť rovno do vrcholového strediska, nie je až tak bežné. Kto však môže lepšie poznať niekoho, ako otec svojho syna.

Vedel som, že Filip nie je „pokazený“. Je pravda, že 10 ročný výpadok nesie zo sebou iné riziká. A práve to si vyžadovalo podmienky, ktoré Filip potreboval. Široké odborné zázemie a kvalitný priestor na prípravu vo vode, ale hlavne aj mimo vody. A to, že sa Filip ešte v tom roku, kedy začal trénovať, zaradil vo veku 24 rokov medzi Slovenskú špičku, nenechalo nikoho na pochybách, že patrí medzi ľudí, ktorí sa vedia rozhodnúť a keď tak spravia, vedia prečo. Dnes je Filip vo svojich 26 rokoch už viac násobný majster SR a svojimi časmi patrí medzi najrýchlejších plavcov v SR.

Okrem toho je zakladateľ, spolumajiteľ a hlavný konštruktér v súčasnosti najúspešnejšieho portálu pre mladých v SR, REFRESHER. A tu sa príbeh zatiaľ končí. Možno ešte s jedným zaujímavým dodatkom. U ani jedného z mojich detí, nie je vrcholová športová kariéra prekážkou v ich profesnom raste. Či v oblasti vzdelania, alebo samotnej práce.

A zabudol som dôležitý fakt. Saška „športuje“ od svojich 9 dní, a Filip od svojich 4 dní. Obidvaja dostali do vienka vodné prostredie ihneď ako to bolo možné po ich narodení.

Naplagáte vyššie, som Vám predstavil na plagáte Sašku. Toto je tiež plagát. Iný a toto je Filip. ICh športová kariéra začala skutočne tesne po ich narodení.

Kto dočítal až dokonca, si možno položí otázku, prečo tu niektoré veci sú napísané. Je to jednoduché. Každá športová príprava niekde začína. U väčšiny detí už v ich rannom veku. A u všetkých má šancu začať už tam. Moje deti sú jasným dôkazom, že keď sa budete snažiť vyhnúť zásadným chybám a budete svojim deťom dôverovať, nie ich do niečoho nútiť, tak sa im šport môže stať ich životnou súčasťou a výraznou pridanou hodnotou v ich živote.

Nie vždy musí ísť o olympijskú medailu. Aj keď aj tá môže prísť. Nesmiete to však pokaziť.

A ako to svojim deťom nepokaziť, tak to je už predmetom celej mojej práce a poznatkov, ktoré nájdete na mojich stránkach.

S úctou

Alexander Vajda

Pokračovať môžete niektorým s nasledujúcich článkov:

18. ročník memorialu Pavla Vajdu – detské plavecké preteky

18. ročník memorialu Pavla Vajdu – detské plavecké preteky

Memoriál Pavla Vajdu

Oficiálna stránka 18. ročínka memoriálu Pavla Vajdu.

Používaná skratka: 18MPV

oficiálne logo 18MPV

Plavecká súťaž aj pre neregistrované deti!!!

 

Generálny sponzor

 

BULLETIN

video galéria: VIDEOFOTO – repotáž,  VIDEO

foto galérie:  VÝBERVÍŤAZI, BEZ CENZÚRY

dokumenty: ROZLOSOVANIE,  VÝSLEDKY

 

  • Termín: 26.5.2018
  • Miesto: Krytá plaváreň Púchov
  • Bazén: 25 m
  • Uzávierka prihlášok: 8.5.2018
  • Vzor tlačiva prihláška: zatiaľ nezverejnené
  • Kontakt pre prihlášky: krausova@euba.sk, 0903 262 643
  • Propozície 18MPV: zobraziť
  • Infomrácia pre trénerov detí do 10 rokov: zobraziť
  • Informácia pre rodičov detí do 10 rokov: zobraziť
  • Návrh tričiek pre 18MPV: zobraziť
  • 18MPV na FB:  zobraziť
  • MPV na FB: zobraziť

Keď naučíme deti ich úspech prežívať, budú sa vždy tešiť, ho získať znova.

Športovanie detí – úvodný článok

Športovanie detí – úvodný článok

Športovanie detí

Športovania detí – úvodný článok

Postupne tu nájdete hlavne moje najnovšie postrehy, prepletené bohatými skúsenosťami a praxou, ktorá sa datuje už od roku 1984.

Špecializujem sa hlavne na plávanie, ale v športe malých detí špecializacia nie je kľúčová  Preto tu nájdete tu témy k športovaniu detí bez obmedzenia veku, ale aj novorodeneckom a dojčenskom plávaní a veľa ďalšieho…

O športe, hlavne vrcholovom sa píše veľa. O športovaní detí menej a o tom, kde to všetko začína už takmer vôbec. Chcem však na úvod vysvetliť zopár vecí.

Najskôr odpoviem na dve otázky:

Prečo sa zaoberám pojmom športovanie detí už od narodenia dieťaťa?

Práve v období prvého roku života dieťaťa sa budujú najdôležitejšie základy pre budúcu športovú kariéru. A do troch rokov majú rodičia možnosť položiť celé základy pre všetko, čo je so športom spojené. Čím skôr si uvedomíme, že je lepšie robiť veci preventívne a perspektívne, ako neskôr lamentovať nad rozliatym mliekom, tým je to pre športujúce deti lepšie. Viem, dá sa čo to robiť aj pred narodením dieťaťa. Ale to si nechajme na iný článok.

Prosím, aby sa rodičia nevracali pri čítaní mojich článkov do minulosti. Je v každom momente potrebné si uvedomiť dve veci. Vždy a v každom čase robia rodičia pre svoje dieta najviac ako dokážu a vždy sa všetko deje tak ako má. Preto nemáme len olympijských víťazov, ake aj umelcov, farmárov, vedcov…

Prečo je športovanie detí ohraničené vekom 10-12 rokov?

Práve vo veku 10-12 sa zásadne mení mentálne a energetické vnímanie detí. Preto je to vhodný čas začať meniť charakter hernej a všestrannej prípravy na výkonnostnú a špecializovanú.

Ďalej pre lepšie porozumenie pojmu športová príprava, si stručne rozoberieme tri základné piliere športového výkonu, tak ako ich vnímam dnes ja:

  • Fyzická zdatnosť – telo

  • Mentálna odolnosť – hlava

  • Energetická vnímavosť – srdce

Aj keď je poradie „pilierov“ v opačnom poradí, poďme sa na ne stručne pozrieť tak ako sú uvedené:

Fyzická zdatnosť –  telo

Naše telo je spleť orgánov, ciev, kostí, kĺbov, šliach a svalov. Nič viac, nič menej. Pojem biologická zrelosť hovorí o tom, že všetky tieto súčasti nášho tela dosiahli svoje maximum. Dievčatá dosahujú začiatok biologickej zrelosti vo veku od cca 16-18 rokov, chlapci 20-22.  Približne v tomto veku je ľudské telo pripravené zvládať maximálne zaťaženie a stres.

Mentálna zrelosť – hlava

Hlava je zodpovedná zato, že vieme pohyb vykonať správne, dostatočne rýchlo a silno, rozvíjať ho, trénovať, modelovať ho a trafiť sa do nejakej šablóny, vzorca, pravidiel, ktoré daný šport definujú. Zároveň však naša hlava v sebe skrýva aj  iné zákutia a môžeme ich stručne nazvať ako naše rozhodovanie sa. Či sa rozhodneme vyhrať, alebo prehrať. A keďže toto nie je vedecký príspevok, skúsme si vystačiť s takouto stručnou definíciou.

Dá sa hovoriť aj o biologickej zrelosti mozgu, ale náš mozog sa dá v rozvíjať celý život. To čo je dôležité vedieť vo vzťahu k športovaniu detí a mentálnej zrelosti je fakt, že jedným z hlavných produktov nášho mozgu sú naše myšlienky. A tie sa budujú z dvoch základných zdrojov informácií. Sú to, nazvime ich historickými informáciami našich predkov, môžeme to pomenovať ej genetickou predispozíciou a tých, ktoré sa do mozgu dostávajú našimi zmyslami z nášho okolia počas nášho reálneho, prítomného života. A práve tento druhý zdroj našich myšlienok môžeme významne ovplyvniť. Pozitívne aj negatívne.

Energetické vnímanie – srdce

Táto oblasť je tematicky najnovšia a vstúpila do všeobecnej platnosti v príprave športovcov relatívne nedávno. Asi najvýznamnejším predstaviteľom a propagátorom týchto poznakov u nás je p. Marian Jelínek, uznávaný športový a mentálny kouč. Ale veľmi kvalitné informácie do tejto oblasti prináša aj Marek Herman, ktorý sa špecializuje na vývoj a výchovu detí do 6 rokov.

Prečo spomínam hneď na úvod skôr autorov, ako vlastné postrehy či názory? Táto oblasť je skutočne tak nová, že prístupy a prenosy do športu sú zatiaľ len akýmisi lastovičkami. Naviac, čo je nie moc príjemné, stále sa tieto oblasti neobjavujú vo vzdelávaní trénerov, tak sa dá veľmi ojedinele predpokladať, že sa uplatňujú aj v praxi. Myslím teraz cielene. Veľa trénerov dokáže tieto veci však používať intuitívne. Čo však je zákonité.

Práve táto oblasť je najviac postavená na cítení, vnímaní, empatii a teda skutočne energetických schopnostiach trénera. Štúdium v tejto oblasti vedie k lepšiemu pochopeniu a vnímaniu. Používanie je však často krát veľmi ťažko naučiteľné. A toto je možno tak troška aj východzie poznanie v tom, ako je dôležité práve v rannom veku detí pracovať kvalitne a tak, aby sa práve tieto schopnosti rozvíjali tak, aby čo najviac podporovali schopnosť dosahovať čo najlepšie športové výkony v dospelosti. Zákonite totiž platí, že keď sa táto oblasť zanedbá, jednoznačne bráni dosahovať maximá, ktorých sú športovci schopní dosiahnuť.

Takže vitajte vo svete športu detí. Kam sa budeme uberať, plánovať nechcem. Ale cieľ je úplne jasný. Zverejním postupne aj svoje staršie článku, ale budete upozornení, že ich aktuálnosť už nemusí zodpovedať najnovším poznatkom a trendom. Nechcem ich však prerábať. Majú svoju vypovednú hodnotu z pohľadu času, kedy boli zverejnené.

Tak ako sa všetko vyvíja, vyvíja sa aj naše poznanie. A tomu je potrebné prispôsobovať aj reálne prístupy k deťom. Aby každý, kto chce s malými deťmi pracovať kvalitne a nechce obmedzovať ich prirodzený talent pre pohyb šport v reálnom čase, našiel na tomto mieste práve také informácie, ktoré mu v tomto snažení pomôžu. Verím, že sú to v prvom rade rodičia a následne všetci ostatní, čo prichádzajú so športujúcimi deťmi reálne do kontaktu. Tak sa do toho pusťme spoločne.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Baby swim – úvodný článok

Baby swim – úvodný článok

Baby swim, Športovanie detí

Ako na Slovensku vzniklo baby „plávanie“.

Nadšenie detí pre šport je takpovediac automatické, prirodzené. Každé dieťa sa vyvíja aj pohybom. Voda je prostredie, v ktorom sa dieťa dokáže intenzívne pohybovo prejavovať už od narodenia. Pohybovú prax však  získava už pred samotným narodením. Výstižne o tom píše uznávaný francúzsky pôrodník Frederick Leboyer. V SR to začalo asi takto.

Mal som trochu originálnejšie detstvo, ako väčšina iných detí. Moji rodičia ma vodili na rôzne športové krúžky, dokonca môj otec rovno jeden pre mňa založil. Išlo o plavecký oddiel v Púchove. Písal sa rok 1968 a otec volil medzi kultúrou a športom.

Prvý plagát novorodeneckého a dojčenského plávania v SR. Bol umiestnený začiatkom roku 1990 v čakárni závodného lekára, š.p. Makyta Púchov

Otec dostal ponuku v Púchove robiť riaditeľa domu kultúry, alebo plavárne. Kvôli mne sa rozhodol pre plaváreň. Bol všestranne nadaný,  dokonca aj výborný tanečník a tanečný učiteľ. Mohol byť zo mňa aj tanečník. To už je minulosť, voda sa stala  vďaka jeho rozhodnutiu  mojim druhým domovom.

Otec mi vniesol do života ešte ďalšiu vášeň na vedomosti. Naša domáca knižnica by sa dala použiť aj ako verejná. Otec knižky miloval a mali sme ich všade. Najviac bolo odborných knižiek o športovom tréningu a plávaní.

Knižka od Consilmana, bola prvá plavecká knižka u nás, ktorá mala veľa obrázkov,  perfektných informácií, dokonca mnoho tréningových motívov a asi ako pre každého, kto v tej dobe niečo okolo plávania robil, bola to taká moja plavecká biblia. Moja vášeň hľadať v knižkách, ako mám správne plávať a trénovať sa mi stala popri dennom „máčaní“ sa v bazéne veľmi vhodným doplnkom.

V roku 1984 sa mi dostala do rúk učebnica pre trénerov I. triedy (vtedy I. znamenala najvyššiu trénerskú kvalifikáciu) a táto knižka mi učarovala , dozvedel som sa z nej veľa nových znalostí ohľadne fungovania nášho tela.

Spojením s informáciami o športovom tréningu sa mi začala objavovať mozaika celého pohybového učenia a faktorov, ktoré majú na pohybové učenie vplyv.

Každý, kto sa vyzná v športovom tréningu vie, že všetko v športe sa točí len okolo individuálnych schopností každého jedného športovca. Zjednodušene sa tomu  hovorí talent.

Od poskladania tejto celej mozaiky bol už len krôčik k zisteniu, že talent sa rozvíja a teda dá trénovať absolútne od prvých dní po narodení, ale dokonca ešte aj pred tým.

Takto veľmi v skratke postupne vznikala a prišla na svet myšlienka, venovať sa novorodeneckému a dojčenskému plávaniu profesionálne.

Ostatné je už heslovite zachytené v histórii. Keď si/ste na niečo špeciálne zvedavý/vá, nič nebráni napísať na môj e-mail: alvaklub@gmail.com a spýtať sa.

Postupne budem pridávať články, ktoré pomôžu každému sa lepšie orientovať v tom, čo je pre ich deti to najvhodnešie.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

Návrat k obasu témy „baby swim“

 

Športovanie detí – ako to nepokaziť!

Športovanie detí – ako to nepokaziť!

Športovanie detí

Deti šport milujú.

Sú ním doslova nadšené. Ako to využiť a nepokaziť? Ako spraviť zo športu celoživotnú vášeň a súčasť života? Skákanie, behanie, šantenie, súťaženie… to všetko je prirodzené nadšenie detí pre pohyb. Pohyb = šport.

Dôležitá vec, ktorá nás bude sprevádzať celou cestou za úspešnou kariérou našich detí. Aby som ju nemusel stále opakovať, píšem ju tu a teraz na začiatku a veľkými písmenami:

Do 10-12 rokov si deti budujú lásku k športu. Potrebujú ho najskôr milovať tak, že ich prekážky a budúce prehry neodradia. Od 10-12 rokov sa posilňuje u detí vzťah k vyhrávaniu. Aby túžili byť víťazi.

Keď si toto zameníte, vaše dieťa nedostane žiadnu šancu a tiež sa to nedá vrátiť. Nemôžete u 12 ročného „puberťáka“, ktorý nechce nič robiť, zrazu u neho začať budovať lásku k pohybu a športovaniu. To sa už jednoducho nedá.

Červený text je taký dôležitý, že sa prosím vráťte a prečítajte si ho ešte raz. Je to v záujme všetkých. Na konci článku vám vysvetlím prečo.

ISTOTA  A BEZPEČIE

Pocit istoty a bezpečia je pre malé deti absolútnou potrebou. Je to také dôležité, že to zopakujem. Pocit istoty a bezpečia je pre malé deti absolútne prioritnou potrebou. Športovať v náručí rodiča je to najkrajšie, čo môžu deti prežívať.

A môže to mať rôzne podoby, napr. sa len pasívne športového podujatia s rodičom zúčastniť. Dieťa si vašu náruč nosí stále so sebou. Len ju musí mať poruke vždy, keď to tak cíti a túži po nej. Často aj jediné odmietnutie môže mať fatálne a trvalé následky na psychike dieťaťa. Toto majte neustále na mysli.

CESTA   ALEBO  VÝKON

Akým spôsobom podporujete svoje dieťa v športovaní je absolútne zásadné. Či podporujete jeho snahu, nadšenie, jeho cestu, jeho čas, umiestnenie, či jeho výkon. Všetko je správne. Ale nie v rovnakom čase.

Tu si vystačíme s jednoduchou informáciou. Do cca 10-12 rokov musí prevažovať podpora cesty. Dieťa musí najskôr šport dostať, ako sa hovorí, úplne do krvi. Musí ho milovať. Až od 10-12 rokov začnite postupne prechádzať na hodnotenie výkonu. Dieťa sa začne učiť vyhrávať a prekonávať samo seba.

LÁSKA, CIT A POCHOPENIE

Láska, cit a pochopenie je nutnosť k tomu, aby si dieťa uvedomovalo svoju vlastnú hodnotu a svoju rolu v kolektíve. Práve šport dáva k takýmto potrebám a prejavom takmer neobmedzené možnosti.

Darujte toho toľko, koľko len dokážete. Pokojne aj cudzím deťom, keď akurát  tie vaše nie sú poruke. Obohacujete tým aj seba. A dieťa rastie každým takýmto pohladkaním.

KTO TU VELÍ ?

Nechajte sa deťmi viesť. Nedokážete za žiadnych okolností lepšie vycítiť, po čom práve vaše dieťa túži, ako ono samo. Vaše ambície a vaše postoje sú v takomto prípade len prekážkou v jeho napredovaní.

Buďte trpezliví. Keď to spravíte opačne, takmer na 100% sa pomýlite. Neopierajte dieťaťu rebrík o vašu budovu, vašu predstavu, vašu kariéru, vaše ciele. Nechajte ho si hľadať svoju cestu. Každé dieťa vie, kadiaľ vedie tá jeho. Vy mu to môžete viac pokaziť, ako mu v tom pomôcť.

POCHVALA, OCENENIE

Ocenenie a pochvalu si deti vždy vážia. Je to však náš svet, nás dospelých, nie detí. Preto narábajme s chválením a oceňovaním veľmi opatrne a citlivo. Deti nemajú dôvod to chápať. Ich svet má iné hodnoty. A verte, že oveľa ušľachtilejšie. Preto veľmi zvažujme, akou formou a za čo deti hodnotíme.

Nemali by sme rušiť ich vnímanie toho, čo dokázali. Nerobiť to pohľadom nás dospelých, ale detí. Chce to len nepoužívať hlavu, ale  srdce. Porovnávanie, je zaručený recept na vyvolanie pocitu krivdy, nepochopenia až doslova deprimácie. To môže pri malých deťoch spôsobiť každá súťaž, kde sa hrá o víťazstvo.

ROZPRÁVAŤ SI ZÁŽITKY, KOMUNIKOVAŤ

Deti milujú, keď sa môžu o svoje zážitky podeliť. Keď im na to vytvoríte priestor, veľmi tým posilníte pamäťové stopy, ktoré v nich navždy zostávajú.

Preto využite každú príležitosť, keď je vaše dieťa nadšené, aby sa malo šancu o tom s vami aj rozprávať. Nazývame to utvrdzovanie v pozitívnom zážitku, čoho nikdy nie je dosť. Naozaj to chce váš čas, keď ho nemáte, ostatné si domyslite… Neviete rozprávky? Nevadí. Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho zážitkoch z celého dňa a máte rozprávku na dobrú noc na každý deň.

S DEŤMI JEDNODUCHO BUĎTE

Byť medzi deťmi môže mať rôzne podoby. Verte však, že vždy a za každých okolností je to prínosom aj pre vás. Energia, ktorú si máte šancu nechať na seba pôsobiť zo sveta detí, je čistá a veľmi oslobodzujúca.

Takže buďte si istí, že koľko času venujete vy deťom, toľko ho aj oni venujú vám. A zisk je na obidvoch stranách rovnaký. Preto sa tento obchod vždy oplatí. Žiadny iný šéf vám to nevráti v takej hodnote, ako vaše deti. A máte to na celý život. Potrebujeme sa navzájom. Deti nás dospelých a my  zase deti.

AMBICIÓZNY RODIČ

Nadšenie rodiča musí byť vždy zdravé, úprimné a adekvátne tomu, aký má dieťa vek a tomu, čo dieťa dokázalo. Malé deti je vhodné odmeniť za akýkoľvek výkon. Niekedy úplne stačí objatie, ktoré je často tou najkrajšou odmenou pre malé dieťa.

Čo i len náznak, že niečo nespravili dobre, môže veľmi zásadne narušiť radosť a nadšenie, ktoré deti prežívajú, bez ohľadu na umiestnenie. Netlačme na výkony u malých detí za žiadnu cenu! Ako sa hovorí, je to najrýchlejšia cesta do pekla.

STÁLE NEPOSLÚCHA

Všetko môže dieťa robiť samo, alebo s vašou podporou. A verte, že v tom je absolútny rozdiel. Nech má dieťa akúkoľvek povahu. Nemusí to byť vždy len fyzická podpora. Dieťa je oveľa vnímavejšie na naše postoje a správanie sa k nemu, ako si dokážeme pripustiť. Tu hľadajte aj kľúč k poslúchaniu alebo neposlúchaniu.

Vlastne je to jednoduché. Dieťa vás potrebuje. Keď tento jeho hlas od narodenia dôsledne poslúchate, tak je na 100% isté, že dieťa tiež bude poslúchať vás. A naopak. V inom čaro poslúchania nehľadajte, či ide o športovanie alebo upratovanie detskej izby. Princíp je rovnaký.

AKO SA NAUČIŤ PREHRÁVAŤ A PRITOM BYŤ VŽDY VÍŤAZOM?

Keď naučíme deti ich úspech prežívať, budú sa vždy tešiť ho získať znova. Nezabudnime však, že je absolútny rozdiel, či má dieťa 6 alebo 12 rokov.

Keď má 6 nerozumie, prečo má mať niekto väčší a niekto menší úspech. Keď má 12, potrebuje začať chápať, že úspech je byť najlepší. Keď to prehodíte, nikdy to už nevrátite a to je cesta ako to zaručene pokaziť.

PRÍBEH

V úvode som sľúbil, že na konci vysvetlím, prečo je to všetko také dôležité. Tak tu je skutočný príbeh:

Tento článok píšem krátko po triumfe Ester Ledeckej na olympiáde v Pyeongchangu. Ester je ukážkový príklad toho, čo sme si v tomto článku predstavili. Tu je fotografia, ktorá doslova v sekundách obletela celý svet. Asi prvý olympijský víťaz v histórii vôbec, čo nejasá, že vyhral, aj keď to svieti na výsledkovej tabuli.

Takto vyzerá športovec, ktorý dostal šancu milovať to, čo robí. Nepostavila sa na štart preto, že niekto po nej chcel, aby vyhrala. Postavila sa tam preto, že Ester šport miluje. Jej výraz v cieli už ako olympijskej víťazky hovorí za všetko. Každý by jasal nad víťazstvom, ale Ester neverí. Robila len to, čo miluje. Podľa mňa určite nekládla na prvé miesto víťazstvo. Chcela byť len najrýchlejšia, najlepšia, chcela len to, čo ju baví najviac. Chcela si užiť cestu z kopca. A tomuto cieľu venuje celý svoj život a rodičia ju  v tom bezvýhradne podporujú. Aspoň si to myslím.

Rodičia Ester, či vedome alebo nevedome, nedali Ester, ale ani svojmu synovi Jonášovi inú šancu.  Víťazstvo je len satisfakcia za to, že robí to, čo miluje. Jonáš je podľa všetkého na tom podobne, ale jeho schopnosti nie sú ovenčené olympijským zlatom, pretože oylmpiáda v jeho talentoch nie je. Ich rodičia to podľa mňa dokázali tak, že sa nechali svojimi deťmi viesť. Možno dostanem niekedy šancu, sa o Ester príbehu dozvedieť viac.

Jej príbeh a odkaz pre nás všetkých. Ester, vďaka svojim rodičom, dokázala doslova zmeniť celý svet. Verte, že to riešila, rieši a dlho riešiť bude, polovička našej planéty. Ja v ničom inom takýto úspech nevidím, len v šanci, dať deťom možnosť milovať to, čo robia s nadšením, radi a čo ich baví.  Všetko ostatné sú už len zákonité dôsledky.

Keď máte záujem si to užiť v priamom prenose, kliknite si na fotku Ester a nechajte sa unášať. Druhú takúto šancu už pravdepodobne počas svojho života nedostaneme…

Keď chcete vidieť celú jazdu Ester, kliknite sem: Ester a jej jazda.

Ešte dôležitý dovetok. Ester vyniká aj vzdelaním. Nech nikto nespochybňuje, že jej šport ubral na inom. Stačí si pohľadať, čo všetko táto dievčina ovláda a čo všetko ju baví.

Stratou prirodzených športovísk (ulica, dvor…), je stále dôležitejšie, aby rodičia hľadali v sebe dostatok sily a odhodlania, vybudovať pre svoje deti dostatočný priestor na ich pohybové učenie.

Tu sa doslova pýta pridať jeden môj obľúbený citát:

„Deti nepotrebujú, aby sme ich niečo učili. Deti potrebujú pre svoje učenie podmienky a priestor.“

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

alva

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

zmena v súťažení detí

zmena v súťažení detí

Memoriál Pavla Vajdu, Športovanie detí

Vážení športoví priatelia,

pravidlá súťaženia detí do 9 rokov vrátane sú na tejto súťaži maximálne prispôsobené malým deťom.

Ide hlavne o odmeňovanie. Nehodnotíme deti  podľa poradia. Všetky deti do 9 rokov vrátane budú odmenené, ako keby sa umiestnili na 1. mieste. Výsledková listina malých detí bude abecedná a podľa klubov.

Cieľom tejto zmeny je podporiť radosť a nadšenie pre šport a súťaženie, ktoré sú malým deťom prirodzené.

Je veľmi dôležité, aby deti necítili tlak na výkon, ale nadšenie a podporu v ich športovaní. Ide hlavne o rodičov, ale v tomto prípade aj o trénerov, ktorí sú autoritou aj pre rodičov a vedia významne pomôcť v postojoch rodičov k športovaniu ich detí.

Preto si dovolíme požiadať všetkých, ktorí nesúhlasia s formou organizácie Memoriálu Pavla Vajdu – detských plaveckých pretekov (MPV) a nedokážu túto formu súťaženia u detí jasne podporiť, nech sa radšej našej súťaže nezúčastňujú.

Chceme ponúkať súťaž, ktorá je podľa našich vedomostí a aj mnohých odborníkov čo najbližšia psychike malých detí a nevytvára u nich rozpor medzi nadšením a radosťou a samotným výkonom. „Víťazím nad sebou“ je slogan, ktorý sprevádza túto súťaž od jeho počiatku. Ale až týmto krokom sa nám podarí tento slogan aj naplniť.

Zároveň však nechceme poľaviť v tom, aby bol memoriál profesionálnou plaveckou súťažou. Preto máme záujem kombinovať súťaženie malých detí so súťažením väčších, aby ich takáto atmosféra lákala a vytváral u nich túžbu sa športu venovať nie len pre zábavu, ale aj preto, že túžia po úspechu, že túžia vyhrávať. Tieto vlastnosti sú naopak u starších detí veľmi dôležité.

Skombinovať tieto veľmi rozdielne prístupy na jednej súťaži určite nie je jednoduché a vyžaduje si spoluprácu všetkých zúčastnených.

Memoriál Pavla Vajdu je súťažou hlavne pre podporovanie nadšenia detí pre šport.

Ďakujem za pochopenie a tešíme sa na Vás.

S pozdravom

Alexander Vajda
Predseda ALVA KLUBU

späť na hlavnú stránku 18MPV