Baby Swim – prečo?

Baby Swim – prečo?

Baby swim

Prečo chodiť s malými deťmi „plávať“?

Dokonca s novorodencami?

plávanie malých detí

Keď som sa rozhodol, že novorodenecké a dojčenské plávanie bude aj na Slovensku súčasťou, prostriedkom, pomocníkom vo výchove detí, nič iné som neriešil len, že to musím spraviť.

Nenašiel som totiž vhodnejšiu aktivitu k podporeniu zdravého vývoja detí a nadšenia detí pre pohyb – šport, ako ranné „plávanie“. Toto presvedčenie mi pomohlo prekonať prekážky, ktoré v ceste tejto činnosti na Slovensku stáli. Bola to v prvom rade úplná absencia problematiky „plávania“ malých detí v legislatíve a vzdelávaní.

Moje jediné prečo bolo, že to vie dieťaťu veľmi prospieť a dokonca prostredníctvom dieťaťa aj jeho rodičom. Viac som nepotreboval.

Pred časom bola vznesená žiadosť na Americkú pediatrickú asociáciu, či je ranné plávanie detí vhodná a zdravá aktivita. Ich stanovisko určite stojí za citovanie:

„Prínos a pozitíva plávania malých detí prevyšujú jej negatíva a riziká, preto je vhodné túto činnosť doporučiť.“

Keď začnete riešiť, že sú deti zdravé aj bez „plávania“, máte pravdu. Keď začnete rozmýšľať nad tým, že za peniaze do „plávania“ môže mať Vaše dieťa lepšie oblečenie, jedlo a neviem čo, máte pravdu.

Keď si však poviete, že Vaše dieťa o nič nepríde, tak pravdu nemáte.

Nenájdete jedinú oblasť, jedinú vec vo vývoji dieťaťa, ktorú by ste ranným „plávaním“ nevedeli u dieťaťa podporiť, rozvíjať, pomôcť mu oveľa viac využívať svoj vlastný potenciál, svoje dané schopnosti.

Nenájdete. Tak úžasná aktivita to je. Preto keď máte len najmenšiu možnosť, „plávajte“.

Máte otázku? Napíšte.

Tématicky nasledujúci článok – v príprave

Návrat k obasu témy „baby swim“

Športovanie detí – tréner

Športovanie detí – tréner

Športovanie detí

Tréner detí má najväčšiu šancu.

Tréner pomáha rodičom, aby ich dieťa bolo nadšené a šport milovalo. Nesmie však nikdy zabudnúť, že dostáva len šancu. Dostáva šancu využiť nadšenie dieťaťa a pomôcť mu. Nikdy to nefunguje opačne.

Každé dieťa pohyb  miluje a do veku 12 rokov sa  doslova programuje na svoje najväčšie športové úspechy. Najväčšou a najťažšou úlohou trénera je dieťaťu porozumieť, pochopiť jeho individualitu a podporiť jeho nadšenie.

Je v princípe jednoduché si sadnúť na stoličku trénera 12 ročného dieťaťa, ktoré  miluje svoj šport, že je ochotné preň prekonať akékoľvek prekážky. O tom, ako to dosiahnuť sme si napísali v článku „AKO TO NEPOKAZIŤ„.

Najťažšia vec pre trénerov malých detí, ktorú musia zvládnuť, je trpezlivosť. Tu by nemala byť na mieste ambícia a túžba po víťazstvách a rekordoch.

Viem, že v tomto smere je často najväčším problémom samotné riadenie športu. Športové zväzy v tomto smere robia skôr opak. Výraznú zmenu v tomto prístupe som zatiaľ zaznamenal u českého hokeja.

Akokoľvek sa to zdá jednoduché a aj to jednoduché je, na duhej strane je to alchýmia.

V každom dieťati je dostatok talentu, aby v akomkoľvek športe dosiahlo výborné výsledky. Naviac najnovšie poznatky hovoria, že talent sa z dlhodobého hľadiska podiela na výslendom výkone maximálne 20%-tami. Šanca správne nasmerovať malé dieťa k jeho najlepším výkonom je najväčšia, keď sú malé. Takisto to aj pokaziť.

Napredovanie dieťaťa nie je závislé od toho, ako chce tréner. Túžbu dosiahnuť úspech, majú deti vrodenú. Je to ich prirodzená potreba.

Odbornosť trénera malých detí nie je ani tak v ovládaní daného športu, ako v ovládaní psychiky detí. Zároveň vývojových zákonitostí, aby deťom neublížili neprimeranými tréningovými prostriedkami.

Zopár výrokov, ktoré rozumný tréner detí nepoužíva

„musíš vyhrať“
„musíš ho poraziť“
„bolo to slabé“
„musíš viac pridať“
„robíš to zle“
„vyhodím Ťa“

Zopár výrokov, ktoré rozumný tréner používa

„na súťaži sa vždy naučíš byť lepší“
„buď najrýchlejší, ako dokážeš“
„bolo to úžasné“
„chceš byť rýchlejší?… silnejší?“
„môžem Ti pomôcť spraviť to lepšie?“
„mám Vás rád“

Tých pár príkladov dáva jasnú informáciu o čom to je a  o čom nie. Tieto kompetencie a zručnosti sú pri športovaní detí kľúčové.

Malé dieťa tréner zraní veľmi rýchlo a ľahko. Naviac sa to nemusíte vôbec dozvedieť. Má prirodzenú autoritu a dieťa vždy príjme jeho pokyny. Preto je odbornosť trénerov detí a mládeže z tohoto pohľadu veľmi dôležitá.

Tréner detí má mať veľmi dobrú spoluprácu s rodičmi. Opakujem, veľmi dobrú. Dobrá nestačí.

Mal by sa s rodičmi pravidelne rozprávať. Mal by od rodičov doslova pýtať informácie, ako sa dieťa cíti, ako sa pozerá na svoje športovanie, ako sa mu páči, prípadne k čomu má výhrady. Dobrý tréner nevedie s rodičmi debaty o výkonnosti dieťaťa.

Dobrý tréner rodičom pomáha. Len tak sa môže stať pomoc vzájomná a dieťaťu prospešná. Dôvera je u detí vysoká. Treba si ju len vedieť udržať.

Stručne zhrnutie môže znieť asi takto: Rozumný a dobrý tréner detí sa snaží deťom royumieť a je si vedomý, že bez výbornej spolupráce s rodičmi nič poriadne s deťmi nespraví.

S úctou

Alexander vajda

Tématický ďalší článok – prostredie – v príprave.

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Športovanie detí – rodič

Športovanie detí – rodič

Športovanie detí

Rodič je najkompetentnejší človek pre budovanie športovej kariéry dieťaťa!

alva

Nadpis je pravda. Nezhadzujte vinu na trénera. Ani na nič iné. Všetko je len o vašom prístupe k Vášmu dieťaťu.

Vaše dieťa potrebuje v prvom rade Vaše srdce. Netreba mu radiť, čo a ako. Stačí sa ho pýtať. Mať úprimný záujem. Mať čas.

alva

Dieťa nemusíte slovne chváliť. Vycíti to. To, že sa s ním rozprávate o jeho športových zážikoch, vytvára u Vášho dieťaťa oveľa silnejšiu väzbu k športu a športovaniu, ako akákoľvek pochvala. To, že sa s Vašim dieťaťom rozprávate, vyvoláva u neho pocit istoty, bezpečia, dôležitosti až hrdosti. A viac mu dať nemôžete.

alva

Vy ste jeho najsilnejším oporným bodom pri akejkoľvek prekážke, na ktorú dieťa  narazí. To, že sa s dieťaťom o jeho aktivitách rozprávate Vám zároveň poskytuje veľmi presný pohľad, ako sa dieťa cíti. Ako vníma to, čoho sa zúčastňuje. Od trénera takú presnú informáciu nikdy nedostanete a Vaša kompetencia nesiaha tak ďaleko, aby ste sa to bez dôvery Vášho dieťaťa a rozprávania sa s ním, mohli akokoľvek dozvedieť.

alva

Takýmto spôsobom sa Vám dostáva do rúk najúčinnejší nástroj k ochrane Vášho dieťaťa. Máte možnosť sa rozhodnúť, či je to prostredie pre Vaše deiťa vhodné, alebo sa rohodnete ho zmeniť. Tetno prístup funguje nei len v oblasti športovania Vašich detí.

alva

Toto je cesta k tomu, aby Vaše dieťa šport milovalo a podávalo presne také výkony, po akých túži a na akých sa s Vami dohodne. Týmto spôsobom zabezpečíte aj to, že sa stane šport pre Vaše dieťa celoživotným koníčkom.

alva

Celé sa to dá zhrnúť do jednej krátkej vety. Nesmiete Vaše dieťa zradiť.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky naseldujúci článok

alva

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Športovanie detí – hodnota do života

Športovanie detí – hodnota do života

Športovanie detí

Ako dlho si želáte, aby Vášmu dieťaťu športovanie vydržalo? Mesiac? Rok? Celý život?

Absolútna väčšina detí skončí s pravidelným trénovaním v období dospievania. Ako Vášmu dieťaťu pomôcť túto prekážku zvládnuť, sme si napísali v článku „ako im to nepokaziť“.

Najdôležitejšia otázka v kariére Vašich detí je, prečo Vy túžite, aby Vaše dieťa športovalo?

Tri svety dieťaťa, ktoré sme si opísali v predchádzajúcom článku, tvoria celý športový svet Vášho dieťaťa. Písal som, že sa v súčasnosti veľa vecí zmenilo a že v dnešnej dobe je dôležitá dobrá komunikácia a spolupráca každého, s kým sa Vaše dieťa stretáva, počas svojej vývojovej kariéry.

Túžim, aby informácie, ktoré Vám svojim blogom sprístupňujem, boli pre Vás skutočne pomôckou. Vodítkom. Reálnou nápovedou. A nie teóriou, charakteru, „tu univezrálny návod neexistuje“, alebo každý rada je drahá“.

Vy ako rodič, ste najdôležitejší. Vy máte v rukách to pomyselné kormidlo. Vy dokážete to, či bude šport pre Vaše dieťa dar, alebo trest.

Chcem Vás povzbudiť. Chcem Vám poradiť. Chcem Vás poprosiť. Neberte športovanie Vášho dieťaťa cez zorný pohľad medailí, rekordov, športových výťazstiev. Pozerajte sa na športovanie Vášho dieťaťa ako jeho životnú dráhu. Životný štýl. Kamrátstva, zážitky… Jedine takýto pohľad Vás nesklame. Naozaj je to takto jednoduché. Vytvorte si túto predstavu a Vaše dieťa má vyhrané.

Športovanie Vášho dieťaťa abdolútne nie je žiadne obmedzenie pre iné činnosti. Ani študijné. Naopak. Aj v prípade, že chcete mať z dieťaťa fyzika, právnika, či maliara, práve šport má šancu Vám v tomto napomôcť.

Vaša odpoveď na otázku PREČO  môže znieť asi takto: „Aby mohol medaile zbierať celý život“ a za medailu si postavíte každý úspech, ktorý Vaše dieťa dosiahne. Máte vyhrané. Takáto jasná predstava Vás nepustí zlým smerom.

A kľúčové tri svety okolo Vášho dieťaťa a ich význam si ideme opísať následne po jednom a podrobnejšie.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

alva

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Športovanie detí – Sny a ciele

Športovanie detí – Sny a ciele

Športovanie detí

Deti svoje sny a ciele majú.

Deti nepotrebujú hľadať svoje sny a ciele a ani spôsob, ako ich dosiahnuť. Je to ich prirodzená potreba a správanie.

Porovnajme si na príklade priepastný rozdiel, medzi našimi myslením a myslením dieťaťa.

Rodinná prechádzka a  obrovská kaluža.

Deti

  • Vau, supééééér.
  • Úžasné. To je nádhera.
  • To čvachtanie, špliechanie.
  • To rozstrekovanie vody na všetky strany
  • Tie neskutočné zvukové efekty
  • Ten zvláštny chladivý pocit pri kontakte s kvapkami vody
  • Tá neskutočná premenlivosť tejto zvláštnej hmoty
  • Čím vyššie a silnejšie, tým viac špliecha
  • A tam je ďalšia…
  • Úžasný pozitívny zážitok na celý deň.

Pre uzivatelov FB som našiel aj takéto úžasné video, ktoré sa sem urcite hodí.

Dospelí

  • Nieeee…, pozor kaluža
  • Riziko sa namočiť
  • Riziko sa zašpiniť
  • Čo keď je hlboká
  • Tá voda je špinavá
  • Tá voda môže byť závadná
  • Zase budem musieť prať
  • Čo keď niekto ochorie
  • Nevhodná obuv
  • Mokro v topánkach
  • Mokré ponožky…
  • Pokazený celý deň.

Všimli ste si rozdiel? Áno? V čom?

Dieťa sa riadi svojim srdcom, svojimi pocitmi, svojimi túžbami, čo môžeme nazvať aj ako svojimi aktuálnymi cieľmi. A rozmýšľať nad tým, či si vie za nimi ísť je absurdné. Aj keby bola kaluža 1m hlboká… Veď sú tu rodičia. Pri nich majú šancu sa deti nebáť. Nikoho a ničoho. Rodičia ich podporia, dodajú im odvahu, pochvália ich, ochránia. (Či?)

Rodičia sa riadia svojou hlavou a informáciami, ktorých cieľom je byť čo najviac v suchu, pohodlí, čistote, zdraví, zachovaní si čo najväčšieho komfortu.

Kam mierim. Asi ste si všimli, stihol som predstaviť dva možné prístupy rodičov. Vyberte si ten svoj. Ktorý Vám dáva zmysel…

Žiť sa dá len so snami a cieľmi, alebo bez nich. Každý má šancu. Deti ich majú prirodzené. Keď ich stratia, stratia aj schopnosť si za nimi ísť. A vinník existuje len jeden. Rodičia. Nikto nemá väčšiu kompetenciu, viac času a možností, sny s ciele u detí podporovať, alebo likvidovať.

Že ste už stratili túto schopnosť? Naučte sa to znova od svojich detí. Žite ich život v každom momente, keď sa to dá.

Mať sny znamená, dokázať si stále ísť za svojim, vedieť nájsť vždy správny smer, cítiť, čo je správne, cítiť čo je dobré pre mňa, čo ma vedie k mojim snom. Naviac nebyť manipulovateľný okolím a maximálne rozvíjať svoj talent, svoje schopnosti. Takýmto spôsobom sa dá prežiť život, plný zážitkov, cenných prekvapení, hodnotných úspechov, poznatkov a s pocitom šťastia.

Začať „poslúchať“ to všetko čo sa smie a nesmie, podriaďovať svoje pocity potrebám a požiadavkám druhých, je prestať žiť svoj život a začať žiť život druhých.

Ako To cítite Vy?

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Športovanie detí – Dieťa a jeho tri svety

Športovanie detí – Dieťa a jeho tri svety

Športovanie detí

Ďieťa a jeho tri svety.

Tri svety Vášho dieťaťa. Nezávislé, kľúčové, nefungujúce jeden bez druhého. Dávajúce vysokú šancu odokryť maximálny potenciál Vášho dieťaťa.

  • rodič
  • tréner
  • prostredie

Formujú vzťah Vášho dieťaťa k športu spôsobom, ktorý funguje ako pravidelný trojuholník. Priestor vo vnútri trojuholníka je priestor Vášho dieťaťa.

Keď vrcholy trouholníka potiahnete, šance dieťaťa byť úspešným sa zväčšujú. A samozrejme naopak.

Karéra Vášho dieťaťa sa formuje od jeho narodenia. V rannom období sa trénerom pre dieťa stáva každý, kto sa Vášmu dieťaťu venuje a nie ste to Vy rodičia. Každý kto sa s ním hrá, kto s ním trávi akýkoľvek čas.

Venujte pozornosť tomu s kým a hlavne ako, Vaše dieťa trávi čas, keď ste to nie práve Vy. Čím je dieťa menšie, tým je vnímavejšie na postoje a správanie sa druhých.

Možno ste postrehli jedno zvýraznené slovo. Napíšem ho znova. Pravidelný. Keď ten trojuholník nie je pravidelný, šance Vášho dieťaťa sa majú tendenciu rôzne deformovať.

Pravidelnosť trouholníka dokáže zabezpečiť KOMUNIKÁCIA. Čas, kedy niečo niekto dokázal aj sám, dnes už moc neplatia. Zmena je tak veľká, že keď nedosiahnete dokonalú súhru všetkých troch vrcholov trojuholníka okolo Vášho dieťaťa, jeho šance budú v dnešnej dobe veľmi mizerné.

Na druhej strane sa dnes o tom, ako na to, vie skutočne veľmi veľa. To zase šance zväčšuje. Naozaj to nie je zložité. Len si treba vedieť vybrať tie správne informácie a nebáť sa sa podľa nich zariadiť. Aj proti zaužívaným (zastaralým) spoločenským mravom. Je to vaše dieťa.

Nie je možné, aby všetci mali zlato na olympiáde. Píšem o tom, že Vaše dieťa dostane svoju šancu. A dnes je možné, aby ju malo veľmi veľkú. Nesmiete si to však zameniť.  Je to šanca pre vaše dieťa. Nie pre Vás.

Deti nepotrebujú, aby sme ich niečo učili. Deti potrebujú pre svoje učenie podmienky a priestor.

Prajem Vám a Vašim deťom, len to najlepšie.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujpci článok

alva

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Alexander Vajda

Alexander Vajda

O mne

Ahojte.

Hovorí sa, že písať o sebe je asi to najťažšie. Vec názoru. Určite však platí, že to nikto iný spraviť nemôže…

Tak tu je skôr možno spoveď športovca, rodiča, niekedy možno viac rebela, ale často aj bojovníka, avšak vždy človeka s láskou k vode, plávaniu a práci s deťmi.

To že na tomto mieste spomínam aj svoje deti je preto, že ich kariéru považujem za svoj najväčší životný úspech a je veľmi úzko spojená zo športom. Hovorí,sa, že „šustrove deti chodia bosé“ alebo „pod lampou je najväčšia tma“, tak v prípade mojich detí to určite neplatí. Snažil som sa lásku k pohybu a športu s nimi zdieľať čo najviac a vždy, keď som mal šancu.

Na svoj prvý tréning si pamätám ako dnes. Otec ma naložil do detskej sedačky na závodnom bicykli ESKA červenorúžovej farby a vyrazili sme. Na moje otázky, kam ideme stále odpovedal, „uvidíš“. Pri učilišti v Gumárňach v Púchove (dnešný Continental) stála partia chalanov. Bol som medzi nimi najmenší štupeľ. Okrem rozcvičky a nejakých behov, sme celý čas hrali futbal. Takto vyzeral prvý tréning novo založeného plaveckého oddielu v Púchove a písal sa rok 1969. Mal som 4.

Keď som mal 14 rokov, akosi vo mne dozrela túžba nebyť už len členom perfektnej partie, ale aj vyhrávať. Zlomovým počinom v tomto mojom rozhodnutí sa stala disciplína 100m motýlik. Môj osobák bol v tom čase 1:21. Otec rád organizoval tréningy, ktorými simuloval plaveckú súťaž. A na jednom takomto tréningu som si povedal, že o nič nejde, sú to len oddielové preteky a keby som aj nedoplával, bude to len nový zážitok. A nie hanba na pretekoch. Rozhodol som sa.

100m delfín som plával od začiatku úplne naplno. Konečný čas bol 1:14 a tento čas ma okamžite v mojich 14-tich rokoch katapultoval medzi špičku v plaveckom oddiely a výrazne posunul aj moje nové pôsobenie v Slovenskom plávaní. Samozrejme na najbližších pretekoch výrazne skočili úplne všetky časy. V tej dobe to bol tak silný zážitok, že si ho dokonca pamätajú aj moji kamaráti z oddielu.

Aktívnu kariéru som zakončil v stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica. Hovorí sa, čo si želáte sa Vám splní. Túžil som vyhrávať a aby vyhrával náš oddiel na ligových súťažiach. To sa mi splnilo od 14-tich rokov nadmieru. Odvtedy som vyhrával veľmi často a takmer všade, kde sme v tých rokoch chodili súťažiť. Užíval som si to skutočne naplno.

Púchovský oddiel v tých časoch patril medzi najlepšie v Slovenskom plávaní. Napĺňalo ma to veľkou hrdosťou, aj keď som zatiaľ stál na konci radu :).

Druhú svoju športovú túžbu som mal, dostať sa na vojnu do Dukly, pretože mi prišlo nefér, venovať toľko rokov závodnému plávaniu a zrazu kvôli povinnej základnej vojne to všetko zahodiť.

Dnes ma mrzí, že iné, vyššie športové ciele som nemal. Prečo len tieto, neviem. Ale tie dva, ktoré som si dal, sa splnili do bodky a nad očakávania.

Družsto DUKLA Banská Bystrica, kde som trávil svoju vojnu.

Možno je vhodné ešte spomenúť, jeden veľmi dôležitý moment a rozhodnutie v mojej skôr už životnej kariére.

V roku 1990 som prišiel o prácu v stredisku plaveckého výcviku a aj vedúceho trénera tréningového strediska mládeže. Mal som už rodinu, malú dcérku, manželku na materskej a aj určité fixné finančné záväzky. Napriek tomu som sa rozhodol neopustiť to, čo ma najviac baví a láka a to bola práca s deťmi a vodou a pustil sa do absolútneho dobrodružstva. V roku 1990 som otvoril prvú prevádzku s „plávaním“ malých detí v SR, tzv. Baby plávanie. Plagát z roku 1990, na ktorých je moja dcéra Saška. Mal som krásnych 25.

Ďalšie rozhodnutia súviseli už skôr z rozhodnutiami mojich detí. Snažil som sa, aby som aj u svojich detí uplatnil poznatky a skúsenosti, ktoré som mal a chránil ich pred tým, čo som za správne nepovažoval.

Dcérka Saška sa v 15-tich rokoch rozhodla, že chce, aby som jej pomohol s prípravou na jej posledné žiacke majstrovstvá v plávaní. Pretože príprava trénerov v oddiely v roku 2005 už vôbec nezodpovedala mojim predstavám, požiadal som, či by som ju mohol pripravovať sám a individuálne.

Po úvodnom odmietnutí a takmer ročnom naťahovaní sa s vedením oddielu mi nakoniec vedenie vtedajšieho PO dalo súhlas s podmienkou, že musím prebrať celú tréningovú skupinu dievčat. Nemal som rúžové okuliare. Vedel som, že za krátku dobu sa dá viac pokaziť, ako opraviť. Saška však získala dva tituly majsterky SR, porazila vtedy reprezentantky SR a celkovo si odniesla 4 medaile z piatich disciplín, ktoré plávala. Napríklad na 100m znak to bol ten nádherný zážitok, keď na krajnej dráhe vyhrá pretekár, ktorý vôbec nie je favorizovaný. Išlo o výrazný výkonnostný progres.

Naviac, všetky dievčatá v skupine si z preteku odniesli výrazné osobné rekordy, niektoré staré už viac ako dva roky. Táto skúsenosť ma veľmi posunula v poznaní, že hlavou sa dá dokázať oveľa viac, než sa v tej dobe pripúšťalo.

Saška je dnes úspešná profesionálna volejbalová hráčka. Po neutíchajúcich nezhodách s trénerom  zavesila plávanie na klinec. Vo veku 28 rokov hrá už svoju tretiu profesionálnu  sezónu. Okrem toho vlastní titul v anglickej pohárovej súťaže, a druhé miesto v národnej Anglickej lige a šport si užíva naplno.

Popri tom vyštudovala univerzitu v Londýne.

Jej letným hobby je beach vokebal. Dokáže ním vyplniť takmer vsetok voľný čas a cestuje po turnajoch po celom svete.

Ako asi pozorný čitateľ tuší, moje skúsenosti a poznatky v športovej príprave sa výrazne rozchádzali a stále aj rozchádzajú s prácou väčšiny trénerov, ktorí sa trénerskej práci s deťmi venovali a venujú. A to neobišlo ani môjho syna Filipa.

Bol veľmi hravý a mal okolo seba výborný kolektív. Paradoxne sa mu to stalo osudným. Tréner ho s odôvodnením, že sa stále hrá, vyradil z jeho tréningovej skupiny. Tento moment je veľmi dôležitý v živote každého športovca a určite nájdete v niektorých z mojich článkov podrobný rozbor prípravy športovca so sklonmi sa hrať aj v neskoršom veku.

Mal vtedy 14. Presne toľko, kedy som sa ja len učil súťažiť. Aj tú situáciu som sa snažil riešiť podľa toho, ako som považoval za najlepšie. Po vzore Sašky, som aj Filipa dal na volejbal. Tam sa stal opak. Prílišné očakávania trénera. Pre veľkú Filipovu šikovnosť ho tréner preradil medzi starších hráčov a to bol u Filipa koniec s jeho športovou kariérou na dlhých 10 rokov.

Akosi sme však stále so synom cítili, že to nie je uzavreté a v poriadku. Nikdy som si však nedovolil ho nútiť, aby sa športu venoval bez svojho vlastného rozhodnutia. Tak sme trávili asi najviac spoločného voľného času na horských bicykloch, kde sme našli perfektnú partiu a hlavne to neriadil žiadny „kvalifikovaný“ tréner.

Neprepadol som pokušeniu ani vtedy, keď Filip bez trénovania vyhral vysokoškolskú súťaž v plávaní. Až v roku 2015, som si dovolil Filipovi položiť otázku, či by nemal chuť sa do toho ešte poriadne oprieť a odsťahoval sa z Púchova do Banskej Bystrice. Keď súhlasil, oslovil som kamaráta, Ľuboša Križku, pretože som toto stredisko vnímal ako jediné v tom čase, ktoré by dokázalo vrcholovému plavcovi vytvoriť potrebné podmienky. Nebolo až také jednoduché Ľuboša presvedčiť, aby Filipa zobral. Predsa len, 24 ročný človek bez tréningu a nastúpiť rovno do vrcholového strediska, nie je až tak bežné. Kto však môže lepšie poznať niekoho, ako otec svojho syna.

Vedel som, že Filip nie je „pokazený“. Je pravda, že 10 ročný výpadok nesie zo sebou iné riziká. A práve to si vyžadovalo podmienky, ktoré Filip potreboval. Široké odborné zázemie a kvalitný priestor na prípravu vo vode, ale hlavne aj mimo vody. A to, že sa Filip ešte v tom roku, kedy začal trénovať, zaradil vo veku 24 rokov medzi Slovenskú špičku, nenechalo nikoho na pochybách, že patrí medzi ľudí, ktorí sa vedia rozhodnúť a keď tak spravia, vedia prečo. Dnes je Filip vo svojich 26 rokoch už viac násobný majster SR a svojimi časmi patrí medzi najrýchlejších plavcov v SR.

Okrem toho je zakladateľ, spolumajiteľ a hlavný konštruktér v súčasnosti najúspešnejšieho portálu pre mladých v SR, REFRESHER. A tu sa príbeh zatiaľ končí. Možno ešte s jedným zaujímavým dodatkom. U ani jedného z mojich detí, nie je vrcholová športová kariéra prekážkou v ich profesnom raste. Či v oblasti vzdelania, alebo samotnej práce.

A zabudol som dôležitý fakt. Saška „športuje“ od svojich 9 dní, a Filip od svojich 4 dní. Obidvaja dostali do vienka vodné prostredie ihneď ako to bolo možné po ich narodení.

Naplagáte vyššie, som Vám predstavil na plagáte Sašku. Toto je tiež plagát. Iný a toto je Filip. ICh športová kariéra začala skutočne tesne po ich narodení.

Kto dočítal až dokonca, si možno položí otázku, prečo tu niektoré veci sú napísané. Je to jednoduché. Každá športová príprava niekde začína. U väčšiny detí už v ich rannom veku. A u všetkých má šancu začať už tam. Moje deti sú jasným dôkazom, že keď sa budete snažiť vyhnúť zásadným chybám a budete svojim deťom dôverovať, nie ich do niečoho nútiť, tak sa im šport môže stať ich životnou súčasťou a výraznou pridanou hodnotou v ich živote.

Nie vždy musí ísť o olympijskú medailu. Aj keď aj tá môže prísť. Nesmiete to však pokaziť.

A ako to svojim deťom nepokaziť, tak to je už predmetom celej mojej práce a poznatkov, ktoré nájdete na mojich stránkach.

S úctou

Alexander Vajda

Pokračovať môžete niektorým s nasledujúcich článkov:

18. ročník memorialu Pavla Vajdu – detské plavecké preteky

18. ročník memorialu Pavla Vajdu – detské plavecké preteky

Memoriál Pavla Vajdu

Oficiálna stránka 18. ročínka memoriálu Pavla Vajdu.

Používaná skratka: 18MPV

oficiálne logo 18MPV

Plavecká súťaž aj pre neregistrované deti!!!

 

Generálny sponzor

 

BULLETIN

video galéria: VIDEOFOTO – repotáž,  VIDEO

foto galérie:  VÝBERVÍŤAZI, BEZ CENZÚRY

dokumenty: ROZLOSOVANIE,  VÝSLEDKY

 

  • Termín: 26.5.2018
  • Miesto: Krytá plaváreň Púchov
  • Bazén: 25 m
  • Uzávierka prihlášok: 8.5.2018
  • Vzor tlačiva prihláška: zatiaľ nezverejnené
  • Kontakt pre prihlášky: krausova@euba.sk, 0903 262 643
  • Propozície 18MPV: zobraziť
  • Infomrácia pre trénerov detí do 10 rokov: zobraziť
  • Informácia pre rodičov detí do 10 rokov: zobraziť
  • Návrh tričiek pre 18MPV: zobraziť
  • 18MPV na FB:  zobraziť
  • MPV na FB: zobraziť

Keď naučíme deti ich úspech prežívať, budú sa vždy tešiť, ho získať znova.

Športovanie detí – úvodný článok

Športovanie detí – úvodný článok

Športovanie detí

Športovania detí – úvodný článok

Postupne tu nájdete hlavne moje najnovšie postrehy, prepletené bohatými skúsenosťami a praxou, ktorá sa datuje už od roku 1984.

Špecializujem sa hlavne na plávanie, ale v športe malých detí špecializacia nie je kľúčová  Preto tu nájdete tu témy k športovaniu detí bez obmedzenia veku, ale aj novorodeneckom a dojčenskom plávaní a veľa ďalšieho…

O športe, hlavne vrcholovom sa píše veľa. O športovaní detí menej a o tom, kde to všetko začína už takmer vôbec. Chcem však na úvod vysvetliť zopár vecí.

Najskôr odpoviem na dve otázky:

Prečo sa zaoberám pojmom športovanie detí už od narodenia dieťaťa?

Práve v období prvého roku života dieťaťa sa budujú najdôležitejšie základy pre budúcu športovú kariéru. A do troch rokov majú rodičia možnosť položiť celé základy pre všetko, čo je so športom spojené. Čím skôr si uvedomíme, že je lepšie robiť veci preventívne a perspektívne, ako neskôr lamentovať nad rozliatym mliekom, tým je to pre športujúce deti lepšie. Viem, dá sa čo to robiť aj pred narodením dieťaťa. Ale to si nechajme na iný článok.

Prosím, aby sa rodičia nevracali pri čítaní mojich článkov do minulosti. Je v každom momente potrebné si uvedomiť dve veci. Vždy a v každom čase robia rodičia pre svoje dieta najviac ako dokážu a vždy sa všetko deje tak ako má. Preto nemáme len olympijských víťazov, ake aj umelcov, farmárov, vedcov…

Prečo je športovanie detí ohraničené vekom 10-12 rokov?

Práve vo veku 10-12 sa zásadne mení mentálne a energetické vnímanie detí. Preto je to vhodný čas začať meniť charakter hernej a všestrannej prípravy na výkonnostnú a špecializovanú.

Ďalej pre lepšie porozumenie pojmu športová príprava, si stručne rozoberieme tri základné piliere športového výkonu, tak ako ich vnímam dnes ja:

  • Fyzická zdatnosť – telo

  • Mentálna odolnosť – hlava

  • Energetická vnímavosť – srdce

Aj keď je poradie „pilierov“ v opačnom poradí, poďme sa na ne stručne pozrieť tak ako sú uvedené:

Fyzická zdatnosť –  telo

Naše telo je spleť orgánov, ciev, kostí, kĺbov, šliach a svalov. Nič viac, nič menej. Pojem biologická zrelosť hovorí o tom, že všetky tieto súčasti nášho tela dosiahli svoje maximum. Dievčatá dosahujú začiatok biologickej zrelosti vo veku od cca 16-18 rokov, chlapci 20-22.  Približne v tomto veku je ľudské telo pripravené zvládať maximálne zaťaženie a stres.

Mentálna zrelosť – hlava

Hlava je zodpovedná zato, že vieme pohyb vykonať správne, dostatočne rýchlo a silno, rozvíjať ho, trénovať, modelovať ho a trafiť sa do nejakej šablóny, vzorca, pravidiel, ktoré daný šport definujú. Zároveň však naša hlava v sebe skrýva aj  iné zákutia a môžeme ich stručne nazvať ako naše rozhodovanie sa. Či sa rozhodneme vyhrať, alebo prehrať. A keďže toto nie je vedecký príspevok, skúsme si vystačiť s takouto stručnou definíciou.

Dá sa hovoriť aj o biologickej zrelosti mozgu, ale náš mozog sa dá v rozvíjať celý život. To čo je dôležité vedieť vo vzťahu k športovaniu detí a mentálnej zrelosti je fakt, že jedným z hlavných produktov nášho mozgu sú naše myšlienky. A tie sa budujú z dvoch základných zdrojov informácií. Sú to, nazvime ich historickými informáciami našich predkov, môžeme to pomenovať ej genetickou predispozíciou a tých, ktoré sa do mozgu dostávajú našimi zmyslami z nášho okolia počas nášho reálneho, prítomného života. A práve tento druhý zdroj našich myšlienok môžeme významne ovplyvniť. Pozitívne aj negatívne.

Energetické vnímanie – srdce

Táto oblasť je tematicky najnovšia a vstúpila do všeobecnej platnosti v príprave športovcov relatívne nedávno. Asi najvýznamnejším predstaviteľom a propagátorom týchto poznakov u nás je p. Marian Jelínek, uznávaný športový a mentálny kouč. Ale veľmi kvalitné informácie do tejto oblasti prináša aj Marek Herman, ktorý sa špecializuje na vývoj a výchovu detí do 6 rokov.

Prečo spomínam hneď na úvod skôr autorov, ako vlastné postrehy či názory? Táto oblasť je skutočne tak nová, že prístupy a prenosy do športu sú zatiaľ len akýmisi lastovičkami. Naviac, čo je nie moc príjemné, stále sa tieto oblasti neobjavujú vo vzdelávaní trénerov, tak sa dá veľmi ojedinele predpokladať, že sa uplatňujú aj v praxi. Myslím teraz cielene. Veľa trénerov dokáže tieto veci však používať intuitívne. Čo však je zákonité.

Práve táto oblasť je najviac postavená na cítení, vnímaní, empatii a teda skutočne energetických schopnostiach trénera. Štúdium v tejto oblasti vedie k lepšiemu pochopeniu a vnímaniu. Používanie je však často krát veľmi ťažko naučiteľné. A toto je možno tak troška aj východzie poznanie v tom, ako je dôležité práve v rannom veku detí pracovať kvalitne a tak, aby sa práve tieto schopnosti rozvíjali tak, aby čo najviac podporovali schopnosť dosahovať čo najlepšie športové výkony v dospelosti. Zákonite totiž platí, že keď sa táto oblasť zanedbá, jednoznačne bráni dosahovať maximá, ktorých sú športovci schopní dosiahnuť.

Takže vitajte vo svete športu detí. Kam sa budeme uberať, plánovať nechcem. Ale cieľ je úplne jasný. Zverejním postupne aj svoje staršie článku, ale budete upozornení, že ich aktuálnosť už nemusí zodpovedať najnovším poznatkom a trendom. Nechcem ich však prerábať. Majú svoju vypovednú hodnotu z pohľadu času, kedy boli zverejnené.

Tak ako sa všetko vyvíja, vyvíja sa aj naše poznanie. A tomu je potrebné prispôsobovať aj reálne prístupy k deťom. Aby každý, kto chce s malými deťmi pracovať kvalitne a nechce obmedzovať ich prirodzený talent pre pohyb šport v reálnom čase, našiel na tomto mieste práve také informácie, ktoré mu v tomto snažení pomôžu. Verím, že sú to v prvom rade rodičia a následne všetci ostatní, čo prichádzajú so športujúcimi deťmi reálne do kontaktu. Tak sa do toho pusťme spoločne.

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu