„Plávanie“ malých detí

„Plávanie“ malých detí

Baby swim

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Takto to začalo. Aspoň na Slovensku. Písal sa rok 1990. Nehovorím, že to nikto ped tým neskúšal. Niekto však musel ísť z kožou na trh a pokúsiť sa preraziť v absolútnej absencii legislatívy, predpisov, nehovoriac o predsudkoch a rôznych skreslených predstavách.

Opíšem krátku príhoru, ktorá sa stala v roku 1990 pri podávaní žiadosť o živnostenský lisť s predmetom činnosti „baby plávanie“.

Pracovníčka vtedajšieho ONV (okresného národného výboru) somnou rozprávala o zasahovaní do integrity detí a podobných témach, čo ma naozaj na takomto úrade zaskočilo. Dopadlo to dobre a živnosť bola na svete. Neboli predpisy, tak sa s Vami aspoň úradníčka porozpravala 😉

Pre neskôr narodených.  Do roku 1990 súkromné podnikanie na území vtedy ešte Československa v podstate neexistovalo.

Začiatky prebiehali len privátnou formou a aj napriek absencii internetu sa doniesli informácie do Brtislavy a dopit začal prudko rásť.

V roku 1991 sa mi narodil syn, čo v určitom zmysle znamenalo dosť silný prelom v niekotrých prístupoch, o čom ale niekedy inokedy. Tu je len séria troch fotiek, ktoré sa však zachovali len na plagáte, preto sa ospravedlňujem za kvalitu.

Snímka

Prvú prevádzku SR, som otvoril na adrese Prečšovská 38 v Bratislave, pod názvom „BABY CLUB“. Dnešná Billa. Tie priestroy už neexistujú.

Začiatkom roku 1990 som sa prvý krát stretol s ďalšími nadšencami pre „plávanie“ malých detí v Prahe. Toto stretnutie bolo veľmi zaujímavé. Hlavnými aktérmi boli traja ľudia. Evaka Kiendroňová, Jana Hochová a MUDr. Iva Malá. Tieto mená sú napävno späté z rozmachom „plávania“ malých detí vtedy ešte v Československu.

Tento článok je stále len v pracovnej verzii. Ďakujem za pochopenie.

Alexander vajda

Alva – o plávaní

Alva – o plávaní

Plávanie, Šport

ALVA – o plávaní

 

Plávanie je výraz, pod ktorým si takmer všetci vybavujeme udržanie sa na hladine so schopnosťou sa po nej presúvať. Presne takto sa dá definovať aj pohyb dreveného polena, a taktiež ho označujeme ako plávanie. Dokonca ste sa už možno stretli aj s výrazom „pláva ako poleno“, čím je dokonca polenu daný väčší význam z pohľadu schopnosti plávať, ako ľuďom. Verím, že na základe takejto stručnej definície plávania budete so mnou súhlasiť, že hovoriť o plávaní môže byť často veľmi zavádzajúce. Preto si dovolím vo všetkých prípadoch, ktoré považujem za zavádzajúce, uvádzať plávanie v uvodzovkách.

Začneme od najmenších, ešte nenarodených detí. „Plávajú“ v plodovej vode matky a dôvod k takémuto „plávaniu“ je ten, že je to najideálnejší spôsob, ako zaručiť symetrický a správny vývoj plodu. Veľkou výhodou je, že k tomuto druhu „plávania“ nepotrebujete nikoho nič učiť, všetko funguje automaticky.
Po narodení sa môže začať s „plávaním“ bezprostredne po opustení tela matky. Známe sú aj pôrody priamo do vody, kde dieťa prechádza plynulo z jedného tekutého prostredia do druhého. V tomto štádiu „plávania“ je už nevyhnutné akceptovať tú realitu, že pokiaľ bolo dieťa v tele matky, bolo ňou chránené. Po narodení už začína byť odkázané samo na seba (funkčne) a preto do doby, kým nie je schopné si samo zhodnotiť a rozhodovať o skutočnostiach okolo seba, budeme to musieť robiť za neho my. V tom je naša najväčšia zodpovednosť vo vzťahu k našim deťom.
Teraz je už vhodné, rozdeliť si „plávanie“ a plávanie do jednotlivých kategórií podľa cieľov, ktoré je možné v danom veku sledovať. Ciele sú uvedené v poradí, podľa ich významu:

• cieľ: podporovanie vývoja dieťaťa:
o novorodenecké „plávanie“ do 28 dní po narodení;
o dojčenské „plávanie“ od 28 dní do 3 mesiacov (horná hranica ± 1 mesiac);

• ciele: rozvoj vývoja dieťaťa, podporovanie psychomotorického (pohybového a rozumového) vývoja, rozvoj zdravotnej odolnosti:
o dojčenské „plávanie“ od 3 do 6 mesiacov (horná hranica ± 2 mesiace);
o „plávanie“ dojčiat a batoliat od 6 mesiacov do 1,5 roka (horná hranica ± 0,5 roka);
o „plávanie“ detí od 1,5 do 5 rokov (horná hranica ± 1 rok);

• ciele: učenie plávania, rozvoj kondičných a fyzických schopností:
o plávanie detí od 5 rokov do 8 rokov (horná hranica ± 2 roky);

• ciele: učenie plávania, rozvoj kondičných a fyzických schopností, závodné, kondičné, rekreačné a zdravotné plávanie:
o plávanie detí a dospelých od 8 do 45 rokov (horná hranica ± 5 rokov);

• ciele: kondičné plávanie a zdravotné plávanie:
o plávanie starších ľudí od 45 rokov

 

To najdôležitejšie pri takomto delení je vek. Ten nám má vymedziť schopnosti, ktorými v danom veku dieťa, resp. dospelý človek disponuje a ktoré by sme mali pri výcviku plávania rešpektovať. Rozpätie hornej hranice vychádza nielen z teoretických predpokladov pre riešenie daných cieľov, ale hlavne z praktických skúseností. Je uvedené z toho dôvodu, že každý jedinec je individualitou vo svojom vývoji a nedá sa presne vekom určiť rozsah individuálnych schopností a predpokladov pre učenie.
Povedzme si teraz všeobecne niečo k problematike učenia plávania. Najvhodnejšie obdobie na učenie plávania je 6 – 8 rokov. V tomto veku začína byť dieťa dostatočne zrelé na zvládnutie náročného motorického (pohybového) učenia, ktorým plávanie bezpochyby je. Učiť dieťa plávať v skoršom veku si vyžaduje vyššiu mieru odbornosti, pretože práca s menšími deťmi nie je zhodná s klasickými cvičebnými postupmi, ktoré sa tréneri a cvičitelia plávania učia. Vo veku do 6 rokov by sme mali skôr rozprávať o podporovaní psychomotorického učenia dieťaťa, ako plaveckom výcviku. Takáto práca si vyžaduje väčší rozsah poznatkov, ako je súčasť osnov pre trénerov a cvičiteľov plávania. Tým nechcem v žiadnom prípade hovoriť o tom, že dieťa nie je schopné naučiť sa správne plávať aj v skoršom veku ako 6 rokov, ale poukázať na to, že princíp učenia plávania menších detí sa výrazne odlišuje od klasickej formy plaveckého výcviku.
Každý rodič, ktorý dáva svoje dieťa na výcvik, by mal v čase zahájenia výcviku získať od dieťaťa čo najviac informácií o jeho pocitoch a záujme o výcvik. V prípade, že spozorujete u dieťaťa v čase zahájenia, alebo aj počas priebehu výcviku negatívne zmeny v správaní, mali by ste sa informovať u organizátora výcviku o tom, ako sa Vášmu dieťaťu darí. Súčasne by ste mali mať možnosť overiť si jeho vyjadrenie v praxi – pozrieť si priebeh výcvikovej lekcie. V prípade, že si nedáte na takéto veci pozor a s dieťaťom sa nezaobchádza primerane jeho schopnostiam, môže mať takýto výcvik dlhodobé, často až doživotné negatívne dôsledky vo vzťahu k vodnému prostrediu. Sám viem, že sa vyskytujú situácie, kedy je potrebné prekonať určité zábrany dieťaťa z vodného prostredia, ale riešenie takýchto situácií v žiadnom prípade nesmie byť bežnou praxou výcviku. Je veľmi malé percento detí, ktoré pri správnom prístupe nemajú z výcviku radosť a nemajú záujem ho navštevovať.
Častokrát sa ma rodičia pýtajú na rôzne problémy spojené s používaním plaveckých pomôcok počas výcviku, bolesťami bruška detí, vymýšľaním si rôznych výhovoriek a podobne. Musím pripustiť, že aj pri zachovaní všetkých správnych postupov a vysokej miery odbornosti cvičiteľov a trénerov sa môžu vyskytnúť problémy u detí a môžu sa používať rôzne metodické postupy, dokonca aj palica. V princípe však platia nasledovné zásady:

• plavecké spôsoby sú len štyri: kraul, znak, prsia a delfín;

• pre plavecký výcvik detí je nevhodný plavecký spôsob delfín;

• preferovanie jedného plaveckého spôsobu, ako najvhodnejšieho pre učenie plávania je neopodstatnené, dieťa by malo mať možnosť si zvoliť spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje;

• každý nesprávne naučený pohyb, výrazne sa odlišujúci od správnej plaveckej techniky daného plaveckého spôsobu, môže dieťaťu znemožniť sa perspektívne naučiť správne plávať;

• učiť dieťa spôsobom, že nemá z výcviku radosť a nie je šťastné, je vždy viac záležitosťou komerčnou, ako odbornou;

• keď Vám niekto nedovolí sa na výcvik pozerať, jasne Vám tým dáva najavo, že danú prácu neovláda (tým nehovorím o hromadnom navštevovaní výcvikov rodičmi na plavárňach, kde pre to nie sú vytvorené podmienky);

• v prípade, že nemáte možnosť sledovať výcvik nepozorovane (tak aby Vás dieťa nevidelo) a cítite potrebu si priebeh lekcie pozrieť, nedajte sa odradiť a kľudne jednu lekciu dieťaťa obetujte tomu, že sa bude Vašou prítomnosťou rozptyľovať a nebude sa naplno sústrediť na učenie. Samotný prístup personálu zabezpečujúceho výcvik Vám musí byť dostatočným signálom k tomu, či Vaše dieťa na výcviku ponecháte, alebo ho z výcviku odhlásite;

• učiť dieťa plávať by sa malo začať až vtedy, keď sa vo vode cíti ako „doma“. Preskočenie dokonalého zoznámenia sa s vodným prostredím výrazne oslabuje vzťah dieťaťa k učeniu plaveckých spôsobov a aj k samotnému plávaniu;

• mala by byť zachovaná postupnosť plaveckého výcviku nasledovne:

• prípravný plavecký výcvik (PPV), ktorého hlavným cieľom má byť zoznámenie dieťaťa s vodným prostredím. Skákanie, ponáranie, dýchanie, splývanie (prevažne prvý výcvik dieťaťa);

• základný plavecký výcvik (ZPV), na ktorom by dieťa malo získať základné plavecké zručnosti vo vzťahu k plaveckej technike. Správna práca nôh, zvládnutie hrubej techniky práce paží, súhra plávania s dýchaním, preplávanie 25m jedným spôsobom;

• zdokonaľovací plavecký výcvik (ZdPV), ktorý sa sústreďuje na zautomatizovanie naučených zručností, zdokonaľuje trénovaním správne plavecké pohyby a robí z dieťaťa plavca;

Čo dodať záverom? Tak ako sa z absolventa autoškoly nemôže stať dobrý vodič len absolvovaním kurzu, ale až samotným jazdením, tak sa nemôže z dieťaťa stať plavec hneď po skončení výcviku, ale až samotným využívaním plávania, ako rekreačnej alebo športovej aktivity. Preto je dôležitejšie, aby dieťa počas výcviku získalo kladný vzťah k plávaniu, než dosahovanie rekordných plaveckých výkonov už počas plaveckého výcviku.

 

Alexander Vajda
22.5.2001